Zlaté pravidlo povrchnej žurnalistiky znie: keď niečomu v Únii nerozumieš, nazvi to Bruselom. Lenže v každom z predchádzajúcich troch príkladov to znamená niečo úplne iné.
Toto je jediný prípad, keď je to slovo použité správne. O nahradení živého stromčeka elektronickým naozaj rozhodla bruselská radnica. Hateri si vymysleli, že kvôli moslimom. Kvalitná kačica - šíri sa ako vtáčia chrípka. Chronických nadávačov bohužiaľ sklamem – my euroúradníci s týmto nemáme nič spoločné.
Brusel vraj prijal ekologické regulácie, ktoré prinútili Vé-es-žetku investovať nemalé sumy do znižovania emisií. To vraj znechutilo amíkov ešte viac ako koniec veľkých daňových prázdnin. Nebudem teraz riešiť, či je ochrana zdravia a životného prostredia dôležitejšia ako zisk alebo nie. Chcem sa len venovať pocitu, ktorý v bežnom človeku tieto správy vyvolali. Ako by som to počul: "Nejakí od reality odtrhnutí euroúradníci sa rozhodli regulovať emisie a zobrali nám na východe prácu." Podobná mytológia tu existuje v rôznych podobách. Týka sa automobilov, žiaroviek, uhoriek, vysávačov… Doplňte si sami.
EÚ však nie je amorfná skupina úradníkov, ktorá si schváli, čo sa jej zachce. EÚ má inštitúcie, ktoré sú veľmi podobné slovenským. Má vládu – Európsku komisiu – a má akési dve komory parlamentu (puristi mi prepáčia zjednodušovanie). Do jednej si každých päť rokov volíme svojich zástupcov (To je tá, kde je Peter "the Great" Štastný , Monika Beňová a 11 ďalších Slovákov). V druhej "komore" sú zastúpení ministri vlád zo všetkých štátov EÚ.
Zoberme si náš príklad , že "Brusel" chcel zlepšiť ochranu životného prostredia. Komisia vypracovala štúdie, diskutovala s odborníkmi po celej Európe a potom pripravila návrh smernice o priemyselných emisiách. A tu, dámy a páni, úloha eurobyrokratov skončila. Schváliť takýto návrh totiž mohol len:
a) priamo volený Európsky parlament (Monika, Peter a ďalší)
b) zástupcovia všetkých členských štátov
A sme doma (z Bruselu...). Aj "Bratislava" hlasovala. Možno by stálo za to zistiť, ako. Vznášali sme námietky? Uvedomovali sme si, aké to bude mať dopady na našu krajinu?
Takto to mimochodom funguje so všetkým, čo "prichádza z EÚ". Všetko schvaľuje aj Bratislava, Viedeň, Praha, Berlín atď. Skúste si spomenúť, prečo padla vláda Ivety Radičovej. No vidíte. Keby sme o eurovale rozhodovali len my, euroúradníci, nemuseli byť na Slovensku predčasné voľby.
Mnohých z vás sa určite dotklo, že "Brusel" zakázal solúnskym bratom na eurominci svatožiaru a kríže. Za toto sme štrngali kľúčmi? Chudáci vierozvestci! Plamenné meče však už horia na ich obranu… Aká je realita? Je to vôbec dôležité? No skúsme. Začnime tým, že národné euromince neexistujú. Sú len spoločné euromince, ktoré síce majú na jednej strane národný motív, ale kolujú po celej Európe. Preto je v celku logické, že podobné návrhy môžu komentovať aj iné štáty eurozóny. A to sa aj udialo. Ozvali sa dve krajiny (ani jedna z nich sa nevolá "Brusel"). Prvá má problém s akýmikoľvek náboženskými prejavmi vo verejnom priestore. Druhá naopak považuje náboženské symboly na peniazoch za svätokrádež! Nikde žiaden diktát, žiadne ultimátum, žiadne nútenie. Slovensko mohlo presadzovať svoj pôvodný návrh naďalej, argumentovať a obhajovať svoju pozíciu. V záujme pokojného riešenia sa však slobodne rozhodlo akceptovať pripomienky. V minulosti to urobil aj Vatikán a nebol s tým problém. Zase sme pápežskejší než pápež (a to doslova).
Takže, milí priatelia, možno vás sklamem, ale ten zlý, zlý "Brusel" pri bližšom pohľade vlastne neexistuje. Dajme si pozor, keď sa nabudúce nad niečím podobným rozčúlime! Ten pravý "vinník" môže byť prekvapivo blízko nás. Aby sme potom nevyzerali ako ten psík, ktorý hodinu zúrivo naháňa korisť, aby nakoniec zistil, že je to jeho vlastný chvost.