Sonda do duše slušného podvodníka

Autor: Peter Zsapka | 8.6.2012 o 14:45 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  228x

Prečo aj dobrí ľudia niekedy podvádzajú? Možno je to práve preto, že sú dobrí... Aspoň to tvrdia niektorí psychológovia...

 The.Comedian@flickr

Nedávno som zažil zaujímavú debatu Café Európa s Tomom Nicholsonom a Gabrielom Šípošom. Takmer dve hodiny sa hovorilo o korupcii a podvodoch, až z toho všetkých opantala kolektívna depresia. Nečudo... Nie je to veselá téma. V tejto súvislosti som si spomenul na článok "Psychológia podvodu: prečo robia dobrí ľudia zlé veci?", ktorý sa na celý problém nepozeral z pohľadu právnika, ekonóma, či policajta, ale z pohľadu behaviorálneho psychológa. A ten vnáša do celej problematiky úplne nové svetlo. Dovolím si parafrázovať najzaujímavejšie pasáže.

Chana Joffe-Walt a Alix Spiegel (autori) tvrdia, že chybu robíme už na začiatku. Prepokladáme totiž, že ľudia, ktorí podvádzajú, vždy na 100% rozumejú voľbe, ktorú robia a že si plne uvedomujú morálny rámec daného rozhodnutia. Prepodkladáme, že každý uvedomelo volí medzi dobrom a zlom a zámerne si vyberie zlo (je teda zlý človek). Mimochodom jedným zo záverov spomínanej debaty bolo aj to, že na Slovensku vlastne všetci kradnú a korumpujú, ak k tomu dostanú šancu. Ak je to pravda, potom sú všetci Slováci zlí ľudia. Aj keď si o nás nerobím žiadne ilúzie, toto si nemyslím.

Profesorka Ann E. Tenbrunsel z univerzity Notre Dame urobila zaujímavý pokus, ktorý ukazuje, že všetko môže byť aj inak. Vybrala si dve skupiny ľudí. Jednej skupine dala riešiť nejakú úlohu z biznisu, druhej etickú úlohu. Po chvíli dostali obidve skupiny možnosť podvádzať. Skupina, ktorá bola "nastavená" na riešenie biznis úlohy klamala oveľa častejšie ako skupina, ktorá bola "nastavená" na riešenie etického problému. A to bez ohľadu na to, kto boli tí ľudia. Ako hovorí profesorka Tenbrunsel "If you're thinking about a business decision, you are significantly more likely to lie than if you were thinking from an ethical frame,". Podnikateľský mentálny rámec rozhodovania totiž aktivizuje úplne iné ciele (úspech, súťaživosť) ako etický.

Chana Joffe-Walt a Alix Spiegel sa však išli ešte ďalej.  Na ilustračnom príklade Tobyho Grovesa popísali nielen jeho osobné zlyhanie, ale aj to, koľko ľudí (zamestnancov, obchodných partnerov) mu v podvodoch pomáhalo. Boli to zlí ľudia? Možno všetci nie. Možno boli naopak príliš dobrí a chceli len pomôcť niekomu, koho mali radi.

Autori použili aj príklad emisných kontrol automobilov v USA. Približne 20 až 50% áut, ktoré nespĺňajú limity, kontrolou prejdú. Určitú časť týchto nezákonných rozhodnutí inšpektorov možno pripísať na vrub korupcii. Čo však môže byť príčinou ostatných prípadov? Súcit a pochopenie, napríklad... Inšpektor možno len chcel pomôcť niekomu, kto mu bol sympatický. Možno aj pre to mali väčšiu šancu prejsť tí, ktorí prišli na horších autách. S vodičom Ferrari by sa priemerne zarábajúci inšpektor identifikoval asi len ťažko.

Tradičný pohľad na podvod a korupciu považuje každého človeka, ktorý poruší pravidlá, za zlosyna,  ktorý si zaslúži opovrhnutie a basu. To je často správny, intuitívny a celkom prirodzený pohľad (bohužiaľ často len vtedy, ak sa týka tých druhých :-). Výskumy psychológov však naznačujú, že tá "druhá strana" si niekedy vôbec nemusí uvedomovať, čo vlastne pácha. Inšpektor, ktorý zo súcitu privrie oči nad šoférom starej rachotiny, či podnikateľ, ktorý pomôže svojmu krachujúcemu kamarátovi urobiť podvod za milióny, môžu mať paradoxne úprimný dobrý pocit, že pomohli blížnemu v núdzi.

Sú teda "podvodníci zo súcitu" nevinní? To v žiadnom prípade nie. Cieľom psychológov je skôr poukázať na to, že v takýchto prípadoch môžu byť klasické opatrenia proti korupcii a podvodom málo účinné. Sú totiž primárne namierené proti archetypálnemu zloduchovi, teda proti hyene, ktorá si slintajúc kdesi v úkryte počíta nakradnuté milióny. Ak chceme byť úspešní, nemali sme zabúdať, že na začiatku všetkého dobrého aj zlého stoja obyčajné rozhodnutia obyčajných ľudí. Ich lepšie pochopenie nám môže ušetriť veľa problémov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?